1. Počiatky panstva a hradu
Počiatky panstva a hradu
Hrad Revište bol postavený na andezitovej skalnej ostrohe nad pravým brehom Hrona vo výške 314 m. n. m. Hrad dostal svoje dnešné meno podľa zeme Revištka, o ktorej máme prvú písomnú správu už v listine z roku 1228 (terra Ryvchka). V tomto roku získal zem Revištka župan Leustach syn Boršu zo starého rodu Miškovcov. Odkúpil ju od hradníkov hradu Starý Tekov za 50 hrivien striebra. Súčasťou listiny je aj metácia (ohraničenie) revištskej zeme, ktorú tvorí z východnej strany dnešný Prochotský potok, zo severnej strany Pokutský potok (prítok Kľakovského potoka), západnú stranu potom ohraničuje Kľakovský potok a južnú stranu brod pri Voznici a Revištský potok.
Názov zeme Ryvchka, neskôr Revište je nesporne slovanského pôvodu. Odvodený je pravdepodobne zo slova rvati – rvať a mohlo označovať miesto, ktoré bolo vyhĺbené, vykopané či vyrvané. Toponymum Revište/Revištia nachádzame aj na východnom Slovenska ale aj v Chorvátsku či Slovinsku, čo svedčí o jeho starobylosti siahajúcej do čias včasného stredoveku.
Hrad Revište bol vybudovaný na strategicky výhodnom mieste, v ohybe rieky Hron a zaradil sa do sústavy pohronských strážnych hradov (hrad Breznica, Rudno nad Hronom, Teplický hrad, Žakýľ, Šášov). Pod hradom sa nachádzal brod, ktorým prechádzala významná obchodná cesta vedúca z Ostrihomu cez hronskobeňadické opátstvo, vtedajšie najvýznamnejšie opátstvo na území Slovenska, smerom do Zvolena, ktorý bol centrom veľkého Zvolenského domínia a obľúbeným a často navštevovaným sídlom uhorských kráľov. Významnú polohu potvrdzujú aj neďaleké mýtne miesta vo Voznici, Hliníku nad Hronom a v Žiari nad Hronom, ktoré sa v prameňoch spomínajú prvýkrát v roku 1226.
Hrad bol postavený zrejme niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Pri bližšom časovom určení vzniku hradu sa názory odborníkov rozchádzajú. Historici sa doteraz domnievali, že hrad nechali postaviť spomínaný župan Leustach či jeho potomkovia v druhej polovici 13. storočia. Župan Leustach mal však len dcéry a preto hrad zdedil jeho brat Borša mladší a jeho synovia Brezo, Zadur a Peter. Títo šľachtici sídlili vo Vozokanoch či Plášťovciach. Písomné správy poukazujú na možnosť, že hrad Revište dal postaviť Petrov syn Peter, teda vnuk Boršu. Ten v druhom desaťročí 14. storočia nelegálne zabral majetky hronskobeňadického opátstva v Kováčoch (dnes Kozárovce). Panovník Karol Róbert nariadil v roku 1335 pôdu vrátiť hronskobeňadickému opátovi, pretože Petrovi poddaní ju užívali aj po jeho smrti a konali tak so splnomocnením kastelána hradu Revište. Vznik hradu na počiatku 14. storočia podporuje aj dendrochonologická analýza lešenárskeho trámu z obvodového opevnenia. Preukázala, že strom na výrobu trámu bol zoťatý niekedy v rokoch 1301 – 1321 a preto stavbu hradu možno datovať skôr do začiatku 14. storočia. V tomto období vládol na západnom a čiastočne strednom Slovensku oligarcha Matúš Čák Trenčiansky. O vzťahu Matúša Čáka a Petra mladšieho nevieme nič, no nedá sa vylúčiť, že Peter mohol byť jedným z jeho prívržencov. Mohol využiť situáciu, keď panovník Karol Róbert ešte neovládol Matúšovo domínium a preto nemohol chrániť záujmy cirkvi či nižšej šľachty. Po smrti Matúša Čáka v roku 1321 kráľ získal pod svoju kontrolu aj zvyšné územie jeho panstva. Panovník zrejme hrad Revište spolu s panstvom Miškovcom odňal a nechal ho v správe svojho kastelána.