Počiatky panstva a hradu Hrad Revište bol postavený na andezitovej skalnej ostrohe nad pravým brehom Hrona vo výške 314 m. n. m. Hrad dostal svoje dnešné meno podľa zeme Revištka, o ktorej máme prvú písomnú správu už v listine z roku 1228 (terra Ryvchka). V tomto roku získal zem Revištka župan Leustach syn Boršu zo starého rodu Miškovcov. […]

Majitelia hradu do konca stredoveku V písomnej správe z roku 1331 sa prvýkrát spomína hrad Revište, aj keď ešte nepriamo. Hronskobeňadické opátstvo potvrdilo, že na sv. Martina istý Jób, služobník levického kastelána Imricha zaplatil Michalovi, vicekastelánovi bána Jána z Revišťa (Michaeli …vicecastellano Johani Bani de Reuisce) 10 hrivien v denároch. Druhá správa o hrade Revište […]

Hrad a panstvo za Dóczyovcov, Lipcheyovcov a Héderváriovcov (1526 – 1662) Hrad Revište na začiatku 16. storočia spolu s hradmi Šášov a (Slovenská) Ľupča predstavoval majetkovú doménu šľachticov z Veľkej Lúče. Aby zabránili vzájomným rozporom v roku 1500 prikročili k podeleniu všetkých svojich hradných panstiev, čo v konečnom dôsledku viedlo k začatiu používania dvoch rodových priezvisk. Držitelia Revišťa začali používať výhradne […]

Revištské panstvo ako komorský majetok Po vymretí Dóczyovcov sa hradné panstvo stalo majetkom Banskoštiavnickej banskej komory. Jej hlavným ekonomickým záujmom bolo lesné hospodárstvo (drevo, drevené uhlie) a rozvinutá železiarenská výroba na panstve. V prvých rokoch bolo hradné panstvo v prenájme. V 60. rokoch 17. storočia ho v mene banského úradníka Zachariáša Waldtreicha spravoval ako nájomca šľachtic Alexander Ďurčáni (Durczany). V prameňoch […]

Najstaršou dispozíciou hradu je severná obytná veža. Na počiatku 14. storočia mala len dve podlažia s obytnou a útočištnou funkciou. K veži sa na západnej strane pripájal múr v rozsahu jedného podlažia a na južnej strane sa nachádzal vstupný otvor, ktorý bol v neskororenesančnom období prestavaný. V nasledujúcej vrcholnogotickej stavebnej etape (30. roky 14. stor. […]