2. Majitelia do konca stredoveku
Majitelia hradu do konca stredoveku
V písomnej správe z roku 1331 sa prvýkrát spomína hrad Revište, aj keď ešte nepriamo. Hronskobeňadické opátstvo potvrdilo, že na sv. Martina istý Jób, služobník levického kastelána Imricha zaplatil Michalovi, vicekastelánovi bána Jána z Revišťa (Michaeli …vicecastellano Johani Bani de Reuisce) 10 hrivien v denároch.
Druhá správa o hrade Revište sa zachovala v súvislosti s riešením so spomínaným nelegálnym zabratím majetkov hronskobeňadického opátstva v roku 1335. V rozsudku uhorského palatína je spomínané splnomocnenie správcov hradu – bána Pavla, kastelána na Revišti (auctoritate Pauli bani, castellani de Ryuusche) a jeho vicekastelána Michala zvaného Rykathay.
Od roku 1339 nachádzame na poste revišťského kastelána magistra Jána, syna Alexandra z rodu Ákoš. Azda ešte viac, ako predchádzajúci správcovia, patril Ján k okruhu najvernejších dvoranov kráľa Karola Róberta a kráľovnej Alžbety. V mladosti slúžil na kráľovskom dvore ako pomocný stolník kráľovnej. Keď počas obeda vo Visegráde v roku 1330 zaútočil na kráľovskú rodinu atentátnik Felicián Zach, stolník Ján ho pohotovo zneškodnil svojim čakanom. Kráľ nezabudol na tento čin a Jána odmenil početnými majetkami.
Nový uhorský kráľ Ľudovít I. v roku 1346 svojim pážatám Jánovi zvanému Gutundorph, synovi Jána, a Petrovi zvanému Zudor, synovi Dominika, odobral majetky, ktoré vlastnili v Novej Bani (išlo o mlyn, jatku, obydlia pekára a obuvníka) s ročným výnosom 40 hrivien striebra a za vynahradenie ich verných služieb im daroval majetky v Pilišskej stolici. Niekdajšie majetky kráľovských pážat v Novej Bani zároveň panovník pripojil k úžitkom hradu Revište (pro usu castri nostri Ryuche). Ide o prvú doslovnú zmienku o hrade, hoci predchádzajúce správy o kastelánoch a vicekastelánovi nepochybne svedčia o jeho prítomnosti.
Hrad s panstvom zostal v kráľovských rukách aj v nasledujúcich desaťročiach. Pomery sa zmenili, keď nastúpil na trón Žigmund Luxemburský. V roku 1388 kráľovná Mária na žiadosť svojho manžela Žigmunda vyňala spod právomoci hradu Revište Žarnovicu a darovala ju Frankovi a Šimonovi, synom bána Kóňu zo Sečian (maď. Szécsény). K Žarnovici vtedy patrilo aj mýto a viaceré ďalšie príslušenstvá. Je pozoruhodné, že boli totožné s neskôr známymi príslušenstvami hradu Revište. Došlo tým k výraznému zmenšeniu hradného panstva a k poklesu jeho príjmov. Tento stav si zrejme uvedomil aj panovník a už v nasledujúcom roku zmenil svoje rozhodnutie. Frankovi a Šimonovi Žarnovicu s príslušenstvami odobral a udelil im panstvo Topoľčany.V roku 1391 kráľ Žigmund daroval Revište s panstvom, tvoriacim 14 lokalít, magistrovi Ladislavovi, synovi Petra zo Šaroviec. Ladislav v tom čase zastával úrad župana vo vzdialenej Temešskej stolici, ako však napovedá prídomok jeho otca, pochádzal z radov tekovskej šľachty. Po Ladislavovi zdedil Revište jeho syn Peter zvaný Čech, ktorý sídlil najmä v Leviciach.
Peter Čech, ktorý v roku 1414 „zistiac, že rytierstvo je poslaním človeka na zemi“, rozhodol sa cestovať do ďalekých krajov a poznávať svet. Na túto cestu potreboval peniaze a tak dal za 4000 zlatých do zálohu hrad Revište Jánovi Marótimu, strýkovi jeho manželky Kataríny. Majetky mohol získať späť po splatení dlhu, čo aj zakrátko urobil. V roku 1426 sa v súvislosti so zabratím majetkov kláštora pavlínov z Lefantoviec spomína revištský kastelán Tompa (Tomáš) z Beladíc ako familiár Petra Čecha. Kráľ zrejme prikázal vrátiť majetky kláštoru a Petrovi zároveň udelil novú donáciu na jeho hrady a panstvá.
Hrad Revište poznačilo nepokojné obdobie spojené so zápasom o uhorský trón po smrti kráľa Albrechta Habsburského. Po smrti Petra Čecha vlastnil hrad Revište jeho syn Ladislav Čech, ktorý podporoval nároky Vladislava I. Jagelovského na uhorskú korunu. V opozícii proti nemu stáli prívrženci Žigmundovej dcéry Alžbety Luxemburskej a jej maloletého syna Ladislava Pohrobka. V roku 1441 sa spomína revištský kastelán Ladislav Soboňa v súvislosti so zaplatením výkupného za zajatca Imricha zo Šimovian, ktorého zajal kremnický kapitán Haško. Záujmy kráľovnej Alžbety v tom čase zastupoval kapitán českého pôvodu Ján Oškrd, ktorý sa v roku 1446 spomína ako revištský kapitán. Nie je jasné, akým spôsobom Oškrd získal Revište. Konal zrejme na príkaz Jána Jiskru, hlavného kapitána kráľa Ladislava Pohrobka. Podľa dohody, ktorú Jiskra v septembri 1446 uzatvoril s uhorskými barónmi mal vrátiť obsadené hrady, medzi nimi aj Revište, ich bývalým majiteľom. V roku 1447 si podriadil väčšinu hradov v regióne gubernátor Ján Huňady, ale Revište nie. Na základe nasledujúcej mierovej dohody si Jiskra mohol ponechať okrem pevností v Šariši a na Spiši aj Revište dovtedy, kým mu Huňady a jeho baróni nevrátia Zvolenský hrad, Vígľaš, Ľupču, Šášov a mesto Krupinu, ako aj hrad Dobrú Nivu. Jána Oškrda na hrade vystriedal Jiskrov verný spojenec, šášovský kapitán Peter Koler či Kolár, zvaný aj Šafár. Pôsobenie Kolera na Šášove a Revišti prerušilo jeho zajatie. Nemenovaní uhorskí páni (spojenci Huňadyho) v sile 1500 jazdcov v júli 1449 podnikli útok na Kremnicu. Mesto síce nedobyli, ale zajali Petra Kolera a ďalších služobníkov Jána Jiskru. Podobne ako v prípade Imricha zo Šimonovian, zajatcov bolo možné vykúpiť za vysokú cenu. Stalo sa tak pravdepodobne aj v Kolerovom prípade. V nasledujúcom období nachádzame Kolera vo funkcii kapitána iba na Šášove. Je pozoruhodné, že Revište sa už neobjavuje medzi Jiskrovými hradmi v ďalších mierových dohodách. Zdá sa, že hrad mu priamo nepodliehal a kontrolovali ho Jiskrovi bývalí vojaci – bratríci. V auguste roku 1456 sa Peter Koler znovu objavuje vo funkcii šášovského aj revištského kapitána. Neskôr sa dozvedáme, že Revište mal v zálohovej držbe a hrad na žiadosť uhorských prelátov a barónov na vlastné náklady vykúpil „z rúk českých zbojníkov, plieniacich horné kraje kráľovstva“. O týchto Čechoch poznáme len skromné údaje. Vieme, že zasahovali do správy hradného panstva a preniesli mýto vyberané v Novej Bani do Hronského Beňadika, kde rovnako podliehalo hradu Revište.
Uhorský kráľ Matej Korvín začiatkom roku 1465 odobral Petrovi Kolerovi hrad a panstvo Šášov, ktoré mal v zálohu za 6000 zlatých. Z tejto sumy kráľ zaplatil Kolerovi 1000 zlatých a za zvyšných 5000 mu na žiadosť prelátov a barónov udelil do zálohu Revište. Pri tej príležitosti panovník poznamenal, že išlo o sumu, za ktorú predtým Koler vykúpil Revište s príslušenstvami od vyššie spomínaných českých zbojníkov. V roku 1466 Matej Korvín odňal Petrovi Kolerovi aj hrad Revište a spolu s panstvom udelil ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi. Arcibiskup ako odškodné Kolerovi zálohoval za 3800 zlatých svoj hrad Szanda v Novohradskej stolici. Výmena bola pre Kolera zjavne nevýhodná, keďže mal nárok na vyššiu sumu. K Szande totiž patrilo len malé panstvo, ktoré navyše ležalo vo vzdialenom regióne. Rozhodovala vôľa panovníka, ktorý si týmto krokom naklonil arcibiskupa. V roku 1471 Ján Vitéz spolu s ďalšími prelátmi a veľmožmi viedol proti Matejovi Korvínovi sprisahanie. Dôvodom bola najmä zahraničná politika. Povstalci kráľovi Matejovi vyčítali nedostatočnú obranu južných hraníc krajiny pred Turkami. V nasledujúcom roku zálohoval hrad Revište aj s panstvom svojmu familiárovi Ladislavovi Markusovi. Sprisahanie však bolo odhalené a Ján Vitéz upadol do nemilosti panovníka. Matej Korvín Jána Vitéza uväznil a žiadal ho o vydanie arcibiskupských hradov. Revište sa následne spomína medzi hradmi, ktoré začalo obliehať kráľovské vojsko. Následne kráľ hrad Revište spolu s inými majetkami udelil (len formálne?) jágerskému biskupovi Jánovi Beckensloerovi. Ladislav Markus držal hrad do leta 1472, keď zomrel Ján Vitéz a došlo k úspešným vyjednávaniam. Hrad sa dostal po úteku Jána Beckensloera z Uhorska opäť do kráľovských rúk.
V roku 1479 Matej Korvín zálohoval hrad a panstvo za 5000 zlatých stoličnobelehradskému prepoštovi a kráľovskému pokladníkovi Urbanovi z Veľkej Lúče (dnes obec Lúč na Ostrove) a jeho bratom Blažejovi a Jánovi. Urban z Veľkej Lúče sa na hrade nezdržiaval. Revište preto spravovali jeho bratia a synovci. Od roku 1490 šľachtici z Veľkej Lúče získali do držby aj hrady a panstvá Šášov a Ľupču. Po Urbanovej smrti (1492) majetky užívali spoločne, ale na Revišti sídlil Blažej z Veľkej Lúče. Voči majetkovej deľbe medzi Jánom a Blažejom pred kráľom protestoval ich synovec, kráľovský komorník František Dóczy, syn nebohého Benedikta. podľa dohody z roku 1500 malo Revište pripadnúť Blažejovi a jeho synovi Ladislavovi, ako i Františkovi Dóczymu. Deľba však napokon nevstúpila do platnosti. V nasledujúcich rokoch podiely na hradnom panstve vlastnil František a jeho strýko Ján so synmi. Podľa majetkového súpisu z roku 1505 patrila polovica hradu Revište Gregorovi, synovi Jána. V roku 1510 mali bratranci Ladislav a František na Revišti vlastných kastelánov. František Dóczyv roku 1518 hrad zabral a vyhnal odtiaľ Ladislavových ľudí. Po smrti Františka Dóczyho v bitke pri Moháči hrad aj počas nasledujúcich generácií vlastnili jeho potomkovia a príbuzní.