3. Dóczyovci, Lipcheyovci a Héderváriovci
Hrad a panstvo za Dóczyovcov, Lipcheyovcov a Héderváriovcov (1526 – 1662)
Hrad Revište na začiatku 16. storočia spolu s hradmi Šášov a (Slovenská) Ľupča predstavoval majetkovú doménu šľachticov z Veľkej Lúče. Aby zabránili vzájomným rozporom v roku 1500 prikročili k podeleniu všetkých svojich hradných panstiev, čo v konečnom dôsledku viedlo k začatiu používania dvoch rodových priezvisk. Držitelia Revišťa začali používať výhradne rodové priezvisko Dóczy a majitelia Ľupče priezvisko odvodené od hungarizovaného názvu hradu Lipchey (Lypchey).
Po presídlení Lipcheyovcov na Šášov bolo potrebné pozmeniť staršiu deľbu z roku 1500. K rýchlejšiemu podpísaniu novej dohody prispel fakt, že v čase jej uzavretia v zatiaľ bližšie neznámom roku žili už len dvaja dospelí príslušníci šľachticov z Veľkej Lúče – Damián Lipchey a František Dóczy. Na základe neskoršieho dokumentu z 27. januára 1550 vieme, že si obaja bratranci rozdelili panstvá Revište a Šášov na dve rovnaké polovice a každý z nich vlastnil aj polovicu hradov. Z hľadiska správy bolo určite jednoduchšie, ak by Revište ako celok pripadlo do rúk Dóczyho a Šášov Lipcheyho, ale pravdepodobne išlo aj o poistenie sa v prípade vymretia jednej strany bez potomkov, čím by mohli zabrániť prevodu celého panstva na panovníka právom odúmrte. V prípade ak by došlo k odobratiu polovice panstva, boli by väčšie šance odkúpiť alebo získať donáciu od kráľa na druhú polovicu.
Po čase sa ukázalo, že rozdelenie oboch panstiev a hradov na dve polovice by prinieslo vzájomné rozpory, keďže Damián Lipchey aj František Dóczy splodili viacero mužských potomkov a nehrozilo vymretie jednej z vetiev šľachticov z Veľkej Lúče. K novému deleniu však došlo až po Damiánovej a Františkovej smrti. V presnejšie neurčenom čase v roku 1531 sa vdova po Lipcheym Margaréta Macedonyayová stretla s Margarétou Forgáchovou vdovou po Dóczym a uzavreli novú dohodu. Macedonyayová sa vzdala svojej polovice hradu a panstva Revište v prospech Forgáchovej a jej potomkov a Forgáchova zase prenechala Macedonyayovej polovicu hradu a panstva Šášov. Vďaka uzavretej dohode sa Revište odvtedy stalo výlučným sídelným hradom Dóczyovcov.
Po dohode z roku 1531 sa na základe neskorších dokumentov zdalo, že došlo ešte niekedy v 30. rokoch 16. storočia k ďalšiemu rozdeleniu panstva medzi deti Margaréty Forgáchovej a Františka Dóczyho. Okrem presného určenia podielov v jednotlivých dedinách zrejme došlo k vyčleneniu Revišťa pre Mikuláša Dóczyho a kúrie v Žarnovici pre Mikulášovho brata Gabriela Dóczyho. V priebehu druhej tretiny 16. storočia Revište preukázateľne využíval ako sídlo vyššie uvedený Mikuláš Dóczy. Najstarší doklad predstavoval list kráľovnej vdovy Márie z roku 1538, adresovaný Mikulášovi ako „pánovi na Revišti“. Najmladším prameňom, ktorý potvrdzoval prítomnosť Mikuláša na hrade, bola listina z roku 1551, označujúca Mikuláša ako „z Revišťa“.
Mikuláš Dóczy a Gabriel si dokumentom poistili vlastníctvo celého hradu Revište a zemepanského mesta Žarnovica s tunajšou „kúriou“ a mýtnicou. Prináležitosti hradu a kúrie v čase darovania tvorili celé dediny Voznica, Rudno (nad Hronom), Horné Hámre, Píla, Dolná Ždaňa, Horná Ždaňa, Kopanice (dnes miestna časť Hodruše-Hámrov), Dolné Hámre (dnes miestna časť Hodruše-Hámrov), Horná Trnávka (dnes miestna časť Prestavlkov), Dolná Trnávka a Prochot, podiely v dedinách Bzenica a Vyhne a nakoniec celé majery Revište (dnes Revištské Podzámčie – mestská časť Žarnovice), Bukovina (dnes miestna časť Bzenice) a Lukavica (dnes mestská časť Žarnovice) v Tekovskej stolici.
Od poslednej tretiny 16. storočia sa hrad Revište pravdepodobne postupne dostal do úzadia ako stála rezidencia aj pre deti Mikuláša Dóczyho, ktoré začali na bývanie viac využívať zemepanské mesto Žarnovicu. K roku 1575 písomné pramene doložili, že syn nebohého Mikuláša Imrich Dóczy mal „stálu rezidenciu v dome alebo šľachtickej kúrii v zemepanskom meste Žarnovica.“ Vysvetlenie uprednostňovania Žarnovice pred Revišťom spočívalo v celkovej snahe šľachticov v západnej časti kráľovstva bývať v najväčších sídelných lokalitách svojich panstiev, ktoré poskytovali pohodlnejší prístup a hlavne vďaka diaľkovému obchodu a trhom lepšie zabezpečenie šľachtického dvora drahšími potravinami, látkami a úžitkovými predmetmi. V prípade Tekovskej stolice, kde ležala Žarnovica však hrozilo nebezpečenstvo prepadu zo strany Osmanov, čo by skôr viedlo k predpokladu o bezpečnejšej rezidenčnej funkcii Revišťa, ale v Žarnovici bolo výhodou, že obydlie Dóczyovcov ležalo na skalnom výbežku nad mestom a istotne malo aj základné fortifikačné prvky.
Okrajovosť Revišťa a v podstate postupný presun centra správy panstva do Žarnovice potvrdil i fakt, že pri príležitosti pohrebu Andreja, syna Gabriela Dóczyho sa stretnutie členov rodu konalo 30. marca 1620 v žarnovickej „kúrii Dóczyovcov“. Po smrti Andreja Dóczyho zostal posledným významným príslušníkom rodu Štefan Dóczy, bývajúci v (Nitrianskej) Blatnici, ktorý bol v rokoch 1623 a 1627 doložený ako strážca uhorskej koruny a cisársko-kráľovský radca. S odstupom času po skone Andreja Dóczyho v bližšie neuvedenom termíne zástupcovia Tekovskej stolici urobili deľbu príslušenstva hradu Revište a zemepanského mesta Žarnovica. Proti deľbe protestoval Melichar Dóczy aj v mene svojich mladších bratov Ladislava, Žigmunda a Michala Dóczyovcov. V čase podania protestu Melichar a jeho bratia po dvoch deľbách z roku 1626 získali po smrti Mikuláša Lipcheyho aj panstvo hradu Šášov a pravdepodobne došlo medzi Dóczyovcami k ďalšiemu prerozdeleniu majetku, keďže okrem Šášova mali k dispozícii kaštiele v Žarnovici, Ladomeri, (Nitrianskej) Blatnici a hrad Revište. Šášov sa podľa neskorších listín a majetkovo-právneho vývoja asi postupne stal obydlím bratov Melichara a Ladislava Dóczyovcov.
V prípade Revišťa pramene zatiaľ neobjasnili, či niektorý z Dóczyovcov začal využívať hrad ako stále obydlie. Na základe listiny konventu v Hronskom Beňadiku bolo zrejmé, že jeho zástupcovia navštívili 23. septembra 1634 v „kaštieli“ v Žarnovici Michala Dóczyho, aby spísali založenie Michalovho podielu z vlastníctva patriaceho k hradu Šášov. V dokumente sa uviedlo, že Michal v Žarnovici býval.
Po smrti Michala Dóczyho v bližšie neurčenom roku a poprave Žigmunda Dóczyho Osmanmi priamo pred vchodom do kaštieľa v Žarnovici v roku 1647 sa celé panstvo Revište spolu so sídlom v Žarnovici dostalo do rúk pozostalých bratov Melichara a Ladislava Dóczyovcov, bývajúcich na Šášove.
Melichar a Ladislav Dóczyovci sa v dôsledku nerešpektovania práv dedičov Lipcheyovcov po ženských líniách na panstve Šášov dostali do viacerých súdnych sporov a Michal Majthényi (†1655) si na exekúciu Šášova vymohol kráľovskú moc (brachium). Bratia si preto hľadali vplyvných ochrancov, aby neprišli o rodové dedičstvo a okrem Lippayovcov si svojho patróna našli v osobe najvyššieho uhorského hodnostára – palatína Jána Draskovicsa (*1595 †1648). Za palatínovu starostlivosť a ochranu súrodenci 25. februára 1648 prenechali celý hrad Revište, kaštieľ v (Nitrianskej) Blatnici spolu so Žarnovicou a všetkými prináležitosťami pod stanovenými podmienkami Draskovicsovi.
Melichar Dóczy svojim počínaním evidentne porušil vlastnícke nároky rodu Hédervári, s ktorým ešte za vlády kráľa Mateja I. v druhej polovici 15. storočia Dóczyho predkovia uzavreli zmluvu o vzájomnom dedení Revišťa v prípade vymretia jedného z rodov bez mužských potomkov. Preto 7. júna 1648 pred konventom v Hronskom Beňadiku protestovali zástupcovia Alžbety Eszterházyovej (*1616 †1668), vdovy po Štefanovi Hédervárim, že bratia Melichar a Ladislav Dóczyovci celý hrad Revište, zemepanské mesto Žarnovicu v Tekovskej stolici a kaštieľ v (Nitrianskej) Blatnici v Nitrianskej stolici spolu so všetkými príslušnosťami pripísali palatínovi grófovi Jánovi Draskovicsovi.
Zmluva však nemala dlhú platnosť, pretože po smrti palatína Melichar stratil dôvod prenechať mu Revište, keďže jeho pozostalá rodina nemala taký vplyv ako pred časom zomretý palatín. Dohodu z 25. februára 1648 Melichar odvolal 8. decembra 1648.
Ferdinand III. 2. december 1648 daroval hrad Revište a kaštieľ v (Nitrianskej) Blatnici spolu s príslušenstvom zircskému opátovi Jánovi Hédervárimu (†1662), vdove po Štefanovi Hédervárim Alžbete Eszterházyovej a Eszterházyovej synovi Vavrincovi Hédervárimu (†asi 1658). Panovník pri udelení donácie akceptoval listinu z 30. januára 1485 o vzájomnom dedení panstva Revište medzi Héderváriovcami a šľachticmi z Veľkej Lúče v prípade vymretia jedného z rodov.
O panstvo Revište mal záujem aj tekovský župan, cisársko-kráľovský radca a prefekt Uhorskej komory Gašpar Lippay (†1652), ktorý získal od Melichara Dóczyho hrad Šášov. Preto v roku 1649 protestoval udeleniu Revišťa v prospech Héderváriovcov. Na druhej strane sa aj Héderváriovci snažili získať Šášov, keďže sa považovali za legitímnych dedičov celého Dóczyovského majetku vďaka zmluve z roku 1485.
Vzájomné protesty medzi Héderváriovcami a Lippayovcami ukončila 17. augusta 1650 dohoda uzavretá pred kapitulou v Bratislave medzi Gašparom Lippaym na jednej strane so zircským opátom Jánom Hédervárym a Alžbetou Eszterházyovou na druhej strane. Eszterházyová pri podpise zmluvy zastupovala svoje deti, chlapca Vavrinca Héderváriho a dievčatá Katarínu a Helenu Héderváriové. Vzájomnou pokonávkou sa obe strany snažili zabrániť sporom ohľadom hradov a panstiev Revište a Šášov. Uzniesli sa, že Šášov so všetkými príslušnosťami zostane vlastníctvom Gašpara Lippayho a rodina Héderváriovcov už nebude voči nemu podnikať žiadne právne kroky. Lippay sa ako kurátor majetkov v mene „pomäteného a šialeného“ Ladislava Dóczyho vzdá správcovstva tých nehnuteľností, ktoré Ladislav drží na Revišti a panstve kaštieľa v (Nitrianskej) Blatnici a odovzdá ich do rúk Jána Héderváriho so všetkými listinami a privilégiami, ktoré k tomu má. V prípade vymretia jedného z rodov bez mužských alebo ženských dedičov, budú mať obe strany možnosť vzájomne dediť obe panstvá. Prisľúbili, že zastavia všetky spory vedené proti sebe kvôli držbe Šášova a Revišťa. Lippay okrem toho zaplatí Héderváriovcom štyri tisíc uhorských zlatých. Nakoniec sa zaviazali, že Héderváriovci budú brániť Lippayho práva na Šášov po smrti Ladislava Dóczyho a Dóczyovských vdov a žien. A naopak Lippay bude chrániť práva Héderváriovcov na Revište po smrti Ladislava Dóczyho a Dóczyovských vdov a žien.
I keď došlo k prevzatiu Revišťa Héderváriovcami, isté podiely na panstve vlastnili vdovy po posledných Dóczyovcoch. Vdova po Osmanmi zabitom Žigmundovi Dóczym Eufrozína Kayserin sa dostala do osmanského zajatia a jej príbuzní nevedeli, čo sa s ňou stalo, a preto 5. septembra 1650 na žiadosť Gašpara Lippayho prišli zástupcovia konventu z Hronského Beňadiku na Revište. Na hrade prezreli tri Eufrozínine truhlice, ktoré prenechali Andrejovi Bosányimu manželovi Eufrozíninej sestry Kataríny Kayserin. Bosányi si ich mal ponechať dovtedy, kým sa jeho švagriná nevráti zo zajatia alebo sa nedozvie, že zomrela. V rovnaký deň sa na Revišti dohodli, že časť strieborných a zlatých klenotov po Eufrozíne si prenechá jej brat Juraj Kayser. Konvent o celej záležitosti vydal písomné svedectvo 14. septembra 1650.
S odstupom niekoľkých dní vydal konvent v Hronskom Beňadiku 5. októbra 1650 ďalšiu listinu, ktorá sa vzťahovala na návštevu ich zástupcov na Revišti 5. septembra. Vyslanci konventu okrem prezretia nehnuteľností Eufrozíny Kayserin oficiálne prevzali hrad od Krištofa Majthényiho (†1654), manžela Zuzany Dóczyovej, sestry Melichara Dóczyho. Majthényi totiž krátko po Melicharovej smrti na jar 1650 násilne obsadil hrad a do rúk právoplatných majiteľov Héderváriovcov ho vydal až 5. septembra, pričom v ich mene Revište preberal Gašpar Lippay.
Spomedzi Dóczyovských vdov prežila najpozoruhodnejšie udalosti vdova po Žigmundovi Dóczym Eufrozína Kayserin. Eufrozína dosvedčila, že v čase obsadenia Žarnovice Osmanmi v roku 1647 padlo do zajatia asi sto ľudí, čím zostalo zemepanské mesto vyľudnené. Vtedy jej manžela vytiahli pred bránu tunajšieho „kaštieľa“ a potom ho kruto zavraždili. Eufrozína ako správna kresťanka chcela svojho muža nasledovať a nechala sa zajať. Potom sedem rokov strávila v zajatí v Ostrihome, Budíne, Istanbule a iných miestach Osmanskej ríše. Na slobodu ju pustili až po vyplatení 6 000 ríšskych toliarov, ktoré nebohý Melichar Dóczy získal nielen predajom Šášova Gašparovi Lippaymu, ale aj založením častí panstva svojmu bratovi Ladislavovi Dóczymu a svojej sestre Zuzane Dóczyovej. Keďže po smrti Melichara proces zaplatenia výkupného prevzali Lippayovci, prenechala Eufrozína všetky kvôli nej založené majetky ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Lippaymu, bratovi Gašpara Lippayho.
Zatiaľ posledné známe písomné správy o Revišti vznikli 16. septembra 1662. Štefan Borcsiczky vtedy informoval prefekta Uhorskej komory o šiestich bodoch, ktoré bližšie nešpecifikoval, vzťahujúcich sa ku kontraktu s Jánom Hédervárim a Alžbetou Eszterházyovou o prevzatí zariadenia a obilnín z hradu komorou dovtedy, kým nebude Revište predané. Bez ďalších bližších informácií sa môžeme iba domnievať, že panovník Leopold I. uplatnil možnosť vyplatenia Héderváriovcov z panstva podľa ustanovenia listiny z 2. decembra 1648. Podobne ako v prípade neskôr prevzatého Šášova od Lippayovcov malo panstvo slúžiť ako surovinová základňa pre banskú výrobu.