Najstaršou dispozíciou hradu je severná obytná veža. Na počiatku 14. storočia mala len dve podlažia s obytnou a útočištnou funkciou. K veži sa na západnej strane pripájal múr v rozsahu jedného podlažia a na južnej strane sa nachádzal vstupný otvor,…

Revištské panstvo ako komorský majetok Po vymretí Dóczyovcov sa hradné panstvo stalo majetkom Banskoštiavnickej banskej komory. Jej hlavným ekonomickým záujmom bolo lesné hospodárstvo (drevo, drevené uhlie) a rozvinutá železiarenská výroba na panstve. V prvých rokoch bolo hradné panstvo v prenájme. V 60. rokoch 17.…

Hrad a panstvo za Dóczyovcov, Lipcheyovcov a Héderváriovcov (1526 – 1662) Hrad Revište na začiatku 16. storočia spolu s hradmi Šášov a (Slovenská) Ľupča predstavoval majetkovú doménu šľachticov z Veľkej Lúče. Aby zabránili vzájomným rozporom v roku 1500 prikročili k podeleniu všetkých svojich hradných…

Majitelia hradu do konca stredoveku V písomnej správe z roku 1331 sa prvýkrát spomína hrad Revište, aj keď ešte nepriamo. Hronskobeňadické opátstvo potvrdilo, že na sv. Martina istý Jób, služobník levického kastelána Imricha zaplatil Michalovi, vicekastelánovi bána Jána z Revišťa…

Počiatky panstva a hradu Hrad Revište bol postavený na andezitovej skalnej ostrohe nad pravým brehom Hrona vo výške 314 m. n. m. Hrad dostal svoje dnešné meno podľa zeme Revištka, o ktorej máme prvú písomnú správu už v listine z roku 1228…