4. Komorský majetok

 4. Komorský majetok

Revištské panstvo ako komorský majetok

Po vymretí Dóczyovcov sa hradné panstvo stalo majetkom Banskoštiavnickej banskej komory. Jej hlavným ekonomickým záujmom bolo lesné hospodárstvo (drevo, drevené uhlie) a rozvinutá železiarenská výroba na panstve. V prvých rokoch bolo hradné panstvo v prenájme. V 60. rokoch 17. storočia ho v mene banského úradníka Zachariáša Waldtreicha spravoval ako nájomca šľachtic Alexander Ďurčáni (Durczany). V prameňoch Alexander vystupuje ako zemepanský úradník – hoffrichter. Od roku 1672 panstvo spravovala priamo Banskoštiavnická banská komora. Správu panstva v tomto období zabezpečoval administrátor so svojím malým úradníckym aparátom. Od roku 1685 bol árendátorom panstva na niekoľko rokov zase Ján Jakub Kraiffl. Hrad Revište v tomto období spravoval ako polkoráb trubač Fridrich Sayler (1687). Vo vlastníctve banskoštiavnickej komory zostalo panstvo Revište až do konca feudalizmu v roku 1848. Neskôr patrili majetky bývalého panstva pod správu Uhorského-kráľovského lesného úradu v Žarnovici a od roku 1871 ich spravovalo Riaditeľstvo štátnych lesov v Banskej Bystrici. Žarnovický kaštieľ bol v roku 1854 odovzdaný pre potreby súdu.

Hrad Revište nepochybne postihol turecký útok v roku 1647, pri ktorom bola dobytá Nová Baňa aj Žarnovica. Rozsah poškodení však pre nedostatok písomných prameňov presnejšie nepoznáme. Logicky však môžeme tvrdiť, že rozhodne nešlo o devastačné poškodenia areálu, nakoľko ešte v 80.-90. rokoch sa v inventároch stretávame s dóczyovskou výzbrojou (viaceré delá s ich erbmi, ale aj zástavy), a tiež starým, druhotne používaným mobiliárom, ktorý by rabovanie neprežil.

Bežnú údržbu hradného areálu tvorilo podľa ročných výkazov príjmov a výdavkov v tomto období viacero činností. Tú mal na starosti polkoráb, ktorý mal kumulovanú funkciu s funkciou desiatnika. Opakovane boli z dôvodu protipožiarnej ochrany čistené komíny. Zvyčajne ich bolo čistených spolu deväť. Ďalšou bežnou údržbou bola postupná výmena strešných šindľových konštrukcií.

Hradný areál zasiahol vpád tököliovských povstalcov v roku 1674. Pri ňom bol vyrabovaný a vypálený jeden zo žarnovických kaštieľov. Vyúčtované boli murárske práce na spadnutom múre v priekope pri padacom moste (Dolný hrad), opravovaný bol aj padací most, veľká brána a fortnička. Sklenár opravoval aj poškodené okná na izbe drabantov a na tzv. malej izbe. Z uvedených výdavkov na rekonštrukciu je zrejmé, že útokom bol zasiahnutý a poškodený hlavne Dolný hrad a podľa poškodení zrejme útok povstaleckých vojsk smeroval na obranu hradnej brány, ktorá mohla byť prelomená. Vzhľadom na to, že horný hrad pri útoku výraznejšie poškodený nebol, je možné, že útok bol odrazený.

V roku 1682 táborila na lúkach pod hradom cisárska armáda v sile 2000 mužov. Jej veliteľ Petrőczy a jeho dôstojník – hadnagy Bertóty boli ubytovaní na hrade, kde prebehli aj úradné rokovania. Vojaci hrad podľa účtov nepoškodili – keine schaden. Tököliovská armáda podľa účtov taktiež prijala finančné prostriedky a hrad tiež zrejme výraznejšie nepoškodila. V roku 1683 opäť prebehla oprava padacieho mosta na hrade a v kaštieli a tiež spomínaná trojkráľová návšteva pátra. V roku 1689 bolo vyúčtované vymetanie hradných komínov. V roku 1692 boli opäť čistené hradné komíny, vykonané zámočnícke práce a zakúpené šindle. V roku 1701 podľa posledných zachovaných účtov, kde sa ešte hrad spomína, prebehlo čistenie hradných komínov.

Doterajšia literatúra nepriniesla doposiaľ príliš mnoho informácií o zániku hradu. Kusé správy si zároveň odporujú. Podľa zachovaných písomných prameňov je zrejmé, že hrad definitívne stratil svoje fortifikačné funkcie až počas prvej etapy Rákociho povstania, počas veľkej ofenzívy povstaleckých rákociovských vojsk, ktoré obsadili aj Banskú Štiavnicu a okolité komorské majetky. V rokoch 1708-1709 už nebola cisárska vojenská posádka v počte 40 vojakov, ktorej velil poručík Haberle, umiestnená na hrade, ale v hornom žarnovickom kaštieli, okolo ktorého bolo vytvorené provizórne drevené opevnenie.

Od 20. rokov 18. storočia nebol areál hradu podľa účtovných záznamov panstva udržiavaný a ani strážený strážou. Administratívno – správne funkcie v tomto období natrvalo prevzala dvojica žarnovických kaštieľov, kde boli umiestnení aj panskí drábi. Pre málopočetný úradnícky personál to boli až do polovice 19. storočia dostatočné priestory. Z roku 1725 poznáme údaje o tom, že v kaštieli sídlil provizor a zasadal tam aj panský súd. V sumárnom účte za roky 1723-1745 už nie je žiadna zmienka o oprave hradu, len opravy kaštieľov. Objekt hradu nezachytávajú žiadne mladšie súpisy a opisy panstva. Nenachádzame ho v súpise panstva z roku 1763. Popis budov panstva z rokov 1839-1858 taktiež hrad vôbec neuvádza. Rovnako ho nespomína inventár z roku 1827.

Zánik hradu na začiatku 18. storočia potvrdzuje aj podrobný historický opis panstva Revište z roku 1801. O hrade Revište opis hovorí, že bol pôvodným sídlom panstva, ale už viac ako sto rokov nie je obývaný a stal sa ruinou – Rudera.